Pradávna DNA nachádzajúca sa v zubnom plaku neandertálcov – nášho najbližšieho vyhynutého príbuzného – priniesla pozoruhodné nové poznatky o ich správaní, stravovaní a evolučnej histórii, vrátane vtedajšieho používania prírodnej medicíny na liečbu bolesti a chorôb.

f1 | takto nejako mohol vyzerať Neandertálec. foto z múzea.

Článok publikovaný v časopise Nature v roku 2017, medzinárodným tímom z Univerzity v Adelaide v Austrálii (ACAD – Australian Centre for Ancient DNA and Dental School) a University of Liverpool vo Veľkej Británii, odhalil jedinečnosť správania sa tejto vývojovej vetvy, vrátane rozdielov v stravovaní medzi jednotlivými skupinami neandrtálcov a znalosti medikamentov a liečiv.

„Zubný povlak uchoval mikroorganizmy, ktoré žili v ústach vrátane patogénov nachádzajúcich sa v dýchacom a gastrointestinálnom trakte, ako aj zvyšky potravy uviaznuté v zuboch – zakonzervujúc tak pradávnu DNA po tisíce rokov,“ hovorí hlavná autorka Dr. Laura Weyrich.

„Genetická analýza tejto DNA „uzamknutej“ v plaku predstavuje jedinečné okno do neandertálskeho životného štýlu – odhaľuje nové podrobnosti o tom, čo jedli, aké bolo ich zdravie a aký vplyv malo prostredie na ich správanie.“

Medzinárodný tím analyzoval a porovnával vzorky zubného plaku zo zubov štyroch neandertálcov nájdených v jaskynných lokalitách Spy v Belgicku a El Sidrón v Španielsku. Tieto štyri vzorky sú v rozmedzí od 42 000 do 50 000 rokov a sú najstarším zubným plakom, aký bol kedy geneticky analyzovaný.

„Zistili sme, že neandertálci z jaskyne Spy konzumovali srstnaté nosorožce a európske divé ovce dopĺňané lesnými hubami,“ hovorí profesor Alan Cooper, riaditeľ ACAD. „Na druhej strane tí z jaskyne El Sidrón nepreukázali žiadne dôkazy o konzumácii mäsa, ale javilo sa im, že konzumovali prevažne vegetariánsku stravu pozostávajúcu z píniových orieškov, machu, húb a kôry stromov, čo pri vzájomnom porovnaní predstavuje výrazne odlišný životný štýl.“

„Jedným z najprekvapujúcejších nálezov však bol neandertálec z El Sidrónu, ktorý trpel zubným abscesom viditeľným na čeľustnej kosti. Ďalšia analýza ukázala, že v tele mal aj črevného parazita spôsobujúceho akútne hnačky, takže v tom období jeho života nebol zdravotne celkom v poriadku.“ Výsledky analýzy dokazujú, že konzumoval topoľ, ktorý obsahoval kyselinu salicylovú tlmiacu bolesť (aktívna zložka aspirínu) a tiež sa nám podarilo objaviť aj prírodnú pleseň so zvyškami antibiotika (Penicillium), ktorá sa v iných vzorkách nevyskytovala. „

f2 | takýto charakteristický vzhľad má topoľ. obsahuje kyselinu salicylovú, ktorá je aktívnou zložkou aspirínu – bežne dostupného lieku tlmiaceho bolesť.

Neandertálci podľa všetkého mali dobré vedomosti o liečivých rastlinách a ich rôznych protizápalových a bolesť tlmiacich účinkoch ktoré pomáhali samoliečeniu. Používanie antibiotík k takémuto účelu by bolo veľmi prekvapivé, pretože by to bolo viac ako 40 000 rokov predtým, než sme „oficiálne“ objavili penicilín. Tieto nálezy určite výrazne kontrastujú s dosť zjednodušujúcim pohľadom na našich dávnych príbuzných v kontexte súčasných predstáv. “

Medzi neandertálcami, pravekými aj modernými ľuďmi dochádzalo k medzidruhovému prenášaniu niektorých druhov nie len patogénnych druhov mikróbov, vrátane baktérií, ktoré zapríčiňujú vznik zubného kazu a ochorenia ďasien. Skúmané vzorky plaku umožnili rekonštrukciu najstaršieho doteraz sekvenovaného mikrobiálneho genómu – Methanobrevibacter oralis, komenzálu, ktorý by mohol byť spájaný práve s ochorením ďasien. Pozoruhodné je, že sekvencia genómu naznačuje, že neandertálci a ľudia si navzájom vymieňali patogény už pred cca 180 000 rokmi, dlho po rozdelení týchto vývojových línií.

Výskumný tím tiež zaznamenal, ako rýchlo sa v nedávnej histórii zmenila orálna mikrobiálna komunita. Zloženie bakteriálneho mikobiómu ústnej dutiny u neandertálcov ako aj u pravekých a moderných ľudí úzko korelovalo s množstvom mäsa v potrave. Neandertálci zo „Španielska“ patria do rovnakej mikrobiómovej skupiny ako šimpanzi a naši predkovia z Afriky. Naproti tomu belgické „neandertálske“ baktérie boli podobné tým, ktoré sa aké sa objavovali u prvých lovcov a zároveň boli veľmi blízko zástupcom moderného človeka a pravekým farmárom.

„Nielenže teraz môžeme získať priamy dôkaz o tom, čo naši predkovia jedli, ale zdá sa, že rozdiely v strave a životnom štýle sa odrážajú aj v komenzálnych [1] baktériách, ktoré sa vyskytovali v ústach neandertálcov aj moderných ľudí,“ uviedol profesor Keith Dobney z University of Liverpool.

„Zásadné zmeny v tom, čo jeme, mali počas tisícov rokov určite zásadný vplyv na skladbu mikrobiálnych spoločenstiev dutiny ústnej, čo zasa malo zásadné následky na naše celkové zdravie a pohodu. Toto mimoriadne okno do minulosti nám poskytuje priestor, ako modernými spôsobmi preskúmať a pochopiť našu evolučnú históriu prostredníctvom mikroorganizmov, ktoré žili s nami ale hlavne v nás.“


University of Adelaide. (2017, March 8). Dental plaque DNA shows Neanderthals used ‚aspirin‘. ScienceDaily. Retrieved from www.sciencedaily.com/releases/2017/03/170308131218.htm

obr:

f1 | https://www.publicdomainpictures.net/pictures/280000/velka/neanderthal-1542198566QV9.jpg

f2 | https://pixabay.com/images/id-5155118/


[1] Komenzalizmus – symbióza, vzájomne prospešné spolužitie dvoch organizmov